Budovanie webového sídla – internetovej stránky – začína výberom vhodnej domény. V tomto článku si vysvetlíme, čo sú internetové domény, ako sa delia, čo stoja, ale najmä filozofiu marketingového prístupu, ktorý pomôže vybrať pre vás ten najvhodnejší doménový názov.

Internetová doména je súbor znakov, ktorý tvorí adresu internetovej stránky, napr. tvorim.net alebo www.izurnal.sk či youtube.com. Menované príklady sú domény tzv. II. triedy, kedy si volíte znaky (niečo) pred národnou alebo nadnárodnou koncovkou: .sk, .cz alebo .com, .net, .org., .info, .eu a pod.

Časté sú aj domény III. triedy, využívané spravidla zdarma, kde si volíte znaky pred niečo.tld – napr. tretia-svetova.host.sk, jozefjurik.1000web.com a pod. Tieto domény sa pochopiteľne ťažšie zapamätávajú, navyše propagujú firmu svojho hostingu a väčšinou stránka na nich umiestnená obsahuje cudzie reklamné prvky. Domény III. triedy sú pre subjekty najmä obchodného zamerania úplne nevhodné. Ich jedinou výhodou je, že sú aj spolu s hostingom zdarma.

Rovnako ako pri logu, aj tu platí vstúpiť do trhovej hry s kvalitou, ktorá sa nebude meniť. Základným atribútom vašej internetovej stránky je práve jej adresa. Túto adresu uvádzate na všetkých reklamných a prezentačných materiáloch, ale najmä internetová stránka si buduje svoju pozíciu vo vyhľadávačoch, svoju relevantnosť, svoje odkazy z iných stránok, svoj PageRank ap., pričom všetko toto je priamo naviazané na adresu, takže je ideálne, ak sa počas „hry“ nemení.

Kúpa domény je lepšia pred založením firmy

Niektoré názvy domén sú lukratívnejšie ako iné. Napr. info.sk má väčší marketingový potenciál ako chapryzfutzma.com, teda aspoň v našom lingvistickom ponímaní :-) Vo svete existuje množstvo ľudí, tzv. „doménových špekulantov“, ktorí skupujú, resp. už skúpili lukratívne domény a čakajú, kedy o ne niekto prejaví záujem, aby im ich mohli za drahú sumu predať.

Nie je výnimkou, že niekto kúpi národnú doménu medzinárodnej firme, ktorá ešte nepôsobí v danom štáte a keď príde na dané územie podnikať, musí vyjednávať s majiteľom jej domény. Neraz sú požiadavky majiteľov tak vysoké, že sa nedohodnú a veľká spoločnosť musí siahnuť po alternatíve. Tak napr. mobilný operátor O2 nemá jednoduchú doménu O2.sk, ale subdoménu sk.O2.com. Tiež najúspešnejšie politické strany ako SMER – SD a pred premenovaním ani SDKÚ – DS nemala primeranú doménu, lebo im ich vyfúkli doménoví špekulanti a pýtali za ne príliš mnoho.

Prezieravejšie teda je mať kúpenú doménu už pred založením firmy, resp. aj názov firmy voliť s ohľadom na možnosti trhu s doménami. Ak by ste uvažovali o založení firmy napr. MORMON a domény mormon.sk, mormon.com, mormon.eu ap. by už boli obsadené, je lepšie vymyslieť iný názov, lebo internetová adresa vašej firmy by príliš nekorelovala s jej názvom a naopak: pomáhala by konkurencii.

Všeobecný alebo vlastný názov domény?

Hoci všeobecné názvy domén rôznych činností sú už takmer všetky skúpené, netreba zúfať a to najmä preto, lebo z hľadiska marketingovej filozofie je oveľa vhodnejšie budovať firmu na značke – vlastnom mene a nie na všeobecnosti, aj keď disponujete zrovna dočasným monopolom. Viete si predstaviť, že by napr. firma Adidas mala internetovú adresu sneakers.com alebo tenisky.sk?

V každom prípade, pokiaľ ste majiteľom všeobecného názvu, je to len plus. No v tomto prípade odporúčame vlastniť aj doménu s obchodnou značkou (na nej stavať prezentáciu) a doménu všeobecnú na ňu iba presmerovať.

So spojovníkom alebo bez?

Nie je vôbec výnimkou, že názov subjektu sa skladá z dvoch, prípadne viacerých slov. Čím viac znakov, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vaša doména bude voľná. No keď je vaša obchodná značka viacslovná, vzniká tu dilema, či dať medzi slová spojovník alebo nič, keďže internetová adresa nesmie obsahovať medzeru. Uvedieme teda výhody a nevýhody oboch variant:

• Pre menej skúsených užívateľov počítačov môže byť najmä na cudzej klávesnici problém nájsť spojovnik – ten je totiž inde na slovenskej a inde na anglickej klávesnici.
• Vizuálne štandardné url (internetová adresa) bez spojovníka vyznieva ako jedno slovo (napr. razdvatri.sk) a preto, najmä pri cudzojazyčných názvoch sa ťažšie číta, zapamätáva a reprodukuje. V prezentačných materiáloch sa to dá riešiť spôsobom, že začiatočné písmeno slova uvediete veľkým, napr. www.RazDvaTri.com – vyzerá to prehľadnejšie, ale napr. vo vyhľadávačoch to bude vždy malým. (U subjektov s troj a viacslovným menom sa názov domény rieši väčšinou cez skratku – začiatočné písmena mena.)

Z uvedeného vidno, že oba prístupy majú svoje klady aj zápory. No rozhodne odporúčame, aby stránky, ktorých stratégiou je častý návrat a to priamym zápisom do prehliadača, mali len jednoslovný názov domény a ten plne koreloval aj s názvom stránky a tiež aby názov domény tvoril nosnú časť loga. Pokiaľ ide o firmu, ktorá z väčšej časti svoju činnosť stavia na webe, potom logo by malo aj priamo obsahovať názov domény. Všetky veľké a úspešné weby sa riadia touto zásadou. Výnimkou je najnavštevovanejšia slovenská stránka azet, ktorá vo svojom logu nemá explicitne vymedzenú adresu, čím ale len podčiarkuje svoju dominantnosť.

Fonetickosť je len plus

Vzhľadom k tomu, že internetová adresa neobsahuje diakritiku – mäkčene, dĺžne – niektoré domény môžu pôsobiť mätúco, ale čo je dôležitejšie, ústne podanie názvu domény nemusí byť recipientom správne interpretované. Preto odporúčame, aby ste si aj názov firmy aj názov domény volili tak, aby bol fonetický – čiže písal sa tak, ako sa aj vyslovuje.

Tiež názvy ako napr. YKOOSZ, ZYXCROM a mnohé iné skomoleniny najmä anglického a francúzskeho pôvodu zvyknú byť po fonetickej stránke problém.

Národná alebo nadnárodná doména

Národná doména v slovenskom priestore znamená, že názov vašej stránky má koncovku .sk. Stránky môžu mať aj nadnárodnú koncovku, najčastejšie: .com, .eu, .org, .net, .info. Je dobré spomenúť, že pokiaľ pôsobenie konkrétneho subjektu plánujete ponechať v hraniciach Slovenskej republiky, alebo v hraniciach slovenského jazykového prejavu, tak ideálnym riešením je zvoliť národnú doménu .sk, pokiaľ je voľná.

V prípade prekročenia hraníc alebo vedení stránky vo viacerých jazykoch je pre obchodnú spoločnosť vhodná koncovka .com (asociujúca výraz company), v prípade organizácie je dobrá koncovka .org. Ak váš web má prinášať informácie, tak sa tu ponúka .info alebo .net.

Na posilnenie identity Európskej únie vznikla aj koncovka .eu. Niektorí podnikatelia sa k nej utiekajú, aby tak čerpali výhody z nadobudnutej prestíže modernosti, európskej tradície a kvality. Zatiaľ však zrejme nie je žiadny internetový portál, ktorý by potiahol opodstatnenosť koncovky .eu. Ľudia k Európskej únii nemajú takú dôveru, ako by si niekto prial – pre mnohých pôsobí totiž ako krehké dieťa bez stabilnej identity a pod takéto krídla sa trúfne schúliť málokto. Okrem toho je tu ešte riziko: predstavte si, že by váš web mal dnes koncovku .ussr.

Ceny domén a hostingu

Ceny domén sú v zásade stabilné. Kupujú sa spravidla na rok dopredu. Domény s koncovkou .sk sa pohybujú okolo 15,80 € na rok. Nadnárodné domény ako .com, .org, .net, .ap. sú lacnejšie – 8,70 € na rok. Hosting znamená serverový priestor, kde je vaša webová stránka uložená. Tiež sa zvykne kupovať na rok a platiť zároveň spolu s doménou. Minimálne ceny hostingových programov sa pohybujú od cca 7 € na rok. Vaša internetová stránka vás tak bez akéhokoľvek zásahu stojí minimálne okolo 16 € ročne.

Pri tvorbe webových stránok svojim klientom automaticky zdarma poskytujeme poradenstvo, ako by mala ich doména vyzerať a tiež zabezpečujeme formálne náležitosti jej vybavenia.