hlavička malá

Hoax: stále mnohí naletia takémuto mailu

hoax

Hoax – toto slovo by mal poznať každý mailový užívateľ, ale, žiaľ, nepozná. Hoax (číta sa houks) znamená predovšetkým elektronicky šírenú správu s nezmyselným obsahom. Často nabáda na preposielanie a čo je horšie, často aj preposielaná je.

Najčastejšími témami hoaxu sú:

  1. reťazové maily, ktoré sľubujú šťastie, prípadne aj peniaze, väčšinou za preposielanie;
  2. varovanie pred nebezpečenstvom poškodenia počítača najmä v dôsledku nebezpečného vírusu šíriaceho sa mailom, obsahujúci predmet s istým názvom;
  3. prosba o pomoc v núdzi – najčastejšie darovanie krvi;
  4. varovanie pred ovládnutím alebo zničením mobilného telefónu;
  5. žiadosť o podporu nejakej petície ap.

Prvý druh hoaxu je našťastie na ústupe. Avšak varovný a prosebný typ hoaxu stále dokáže obalamutiť mailových užívateľov. Lebo zatiaľčo rozosielanie mailov so sľubovaným šťastím je už často chápané ako obťažovanie, druhé dva vychádzajú z dobrých ľudských vlastností – túžbe pomôcť alebo varovať pred nebezpečenstvom.

Klasická schéma varovného mailu informuje o šírení nejakého vírusu, ktorý môže poškodiť dáta alebo priamo časť hardvéru, napr. zničenie pevného disku, občas aj explóziu počítača. Niekedy pre dôveryhodnosť sa obsah tvári, akoby išlo o vyhlásenie nejakej veľkej IT alebo bezpečnostnej inštitúcie (napr. Microsoft, IBM, Polícia SR ap.), neraz býva podpísaná aj konkrétnym menom.

Stačí vedieť, že vírusové aplikácie len veľmi zriedka (najmä pri starých typoch počítačov) môžu poškodiť hardvér. Okrem toho, ako prvé reagujú na vznik vírusov antivírové programy, ktoré sú už dnes bežne integrované v samotných mailových kontách. Takže, čokoľvek upozorňuje na vírus, ide spravidla o hoax. Preposielaním takejto správy nikomu nepomôžeme, iba ho môžeme obťažovať.

Typickou schémou prosby o pomoc býva veľmi stručný srdcervúci príbeh o umierajúcom dieťati, ktoré potrebuje napr. urgentne zásoby krvi. Občas je takýto mail doplnený aj autenticky pôsobiacou fotografiou.

Tu je dobré si uvedomiť, že ak by aj išlo o skutočnú prosbu, tak na jej reakciu treba spravidla veľmi krátky čas (niekoľko hodín, prípadne zopár dní). Takéto maily dokážu kolovať po internete aj niekoľko rokov. Stačí sa zamyslieť, aby sme dokázali odlíšiť skutočnú prosbu od fiktívnej. Fiktívna prosba sa snaží zachytiť čo najviac ľudí a preto reálna akcia musí byť čo najviac vymedzená svojím miestom (napr. okres Ilava), podmienkami (iba krvná skupina typu 0), ale najmä časom – odkedy to predmetná osoba potrebuje. Takže najneskôr do zopár týždňov po danom dátume by sa mala reťaz zastaviť. Väčšinou takáto správa obsahuje aj mobilné telefónne číslo, ktoré je spravidla hluché. Málokto si však dá tú námahu, aby si to číslo preveril a správu hneď preposiela.

Ako sa k hoaxu správať?

V prvom rade si treba uvedomiť, že pri danej správe máme do činenia s hoaxom. Existuje internetový portál – hoax.cz – ktorý robí nielen v tejto veci výbornú osvetu, ale aj obsahuje databázu hoaxových správ. Tu je možné svoju dilemu či ide o hoax často priamo konfrontovať. Po prečítaní znení zopár hoaxových správ človek rýchlo pochopí klasické znaky hoaxu a naučí sa ich ľahko sám identifikovať.

Treba byť zvlášť opatrný a obozretný, pokiaľ hoaxová správa navádza nejakým spôsobom k poskytnutiu súkromných informácií. Môže ísť o vyplnenie petície na nedôveryhodnom serveri alebo len výzvu, že stačí poslať prázdnu správu na nejaký mail.

Netreba snáď zdôrazňovať, že daný hoax určite nie je vhodné preposielať. Navyše, na prosbu o fiktívnu pomoc možno reagovať skutočnou a jednoduchou pomocou. Napr. informovať odosielateľa hoaxu o tom, že posiela hoax a odkázať ho na spomínaný portál (hoax.cz), zároveň ho aj vyzvať k preštudovaniu webu, aby bol v budúcnosti za počítačom prezieravejší.