Dnes je málo ľudí, ktorí by nevyužívali počítač pre svoju prácu, štúdium a záujmy. Sme svedkami ako sú papiere stále viac nahrádzané jednotkami a nulami na našich pamäťových médiách. Mnohí k tomu prejavujú nedôveru. Papier je „viditeľný a živý“, pričom jednotky a nuly, zapísané na našich médiách, nie.

Avšak, ak pochopíme význam zálohovania a stane sa pre nás samozrejmou súčasťou života, potom naša dôvera k počítaču vzrastie a stratí sa zbytočná nervozita.

Strata dát ako štatistická nevyhnutnosť

Väčšina počítačových užívateľov zažila aspoň raz v živote ten strašný šok – moment, kedy ste si uvedomili, že svoje ťažko budované údaje ste práve stratili. Je veľa spôsobov, ako takáto situácia môže nastať:

• vírus napadne operačný systém, ten sa zrúti a uložené dokumenty sú pre laika odsúdené k formátovaniu a teda k strate;
• neodborná manipulácia, ktorá spôsobí zrútenie operačného systému a nutnosť formátovať disk;
• nechcené zmazanie dôležitej zložky bez možnosti obnovy;
• narušenie rozdelenia diskových partícií s následným „zrútením“ údajov na disku;
• skrat v mechanike pevného disku;
• zmagnetizovanie obsahu pevného disku;
• iné mechanické poškodenie pevného disku;
• odcudzenie počítača;
• a mnoho ďalších „potešení“.

Ľudí takéto prekvapenia môžu postihnúť raz za 10 rokov, ale aj 2 krát za mesiac. Je ale veľmi málo pravdepodobné, že sa to človeku počas života nestane. Vzhľadom k tomuto poznaniu zodpovednosť za stratu údajov leží na vašej hlave.

Najcennejšie údaje sú spravidla najmenšie

Obsah hardiskov priemerných užívateľov tvoria veci, ktoré by sme mohli rozdeliť ako verejne dostupné a nedostupné – súkromné. Medzi tie verejné patria najmä: filmy, hudba, hry, inštalačné súbory programov a pod. A medzi tie nedostupné, čiže súkromné a jedinečné, teda pre nás najcennejšie, patria fotografie, ale najmä nami vytvárané diela v najrôznejších podobách a formátoch.

Tie verejné veci tvoria spravidla prevažnú časť obsahu našich diskov. Z tých súkromných ešte fotografie si dokážu odkrojiť značnú časť priestoru. Verejne dostupné veci si pri strate môžeme relatívne ľahko znovu zadovážiť, pričom tie súkromné oveľa ťažšie. O zálohovaní fotografií viac tu. Tie najcennejšie dokumenty majú spravidla zopár MB, prípadne niekoľko GB. Spravidla sa zmestia na jedno CD prípadne DVD.

Hlavná stratégia zálohovania spočíva v pravidelnom napaľovaní

Je veľmi praktické mať uložené všetky dokumenty mimo partície disku, na ktorej máme nainštalovaný operačný systém, spravidla partícia C. Operačné systémy sú konštruované tak, že navádzajú k tomu, aby ste všetko ukladali do nimi prednastavených priečinkov. Vyvarujte sa tomu. Ideálne je mať na správu vlastných – súkromných vecí vyčlenenú partíciu, prípadne samotný disk a jeho obsah pravidelne zálohovať.

Vhodné je vlastniť niekoľko CD alebo DVD prepisovateľných médií (podľa veľkosti dokumentov potrebných zálohovať) a na tie cyklickým spôsobom napaľovať všetky cenné zložky. Očíslujte si jednotlivé prepisovateľné médiá a veďte si v počítači dokument, v ktorom budete mať zaznamenané dátumy, kedy ste napaľovali a ktoré médium je práve na rade.

Je niekoľko dôvodov, prečo využívať cyklicky viacero nosičov:

• CD/DVD nosič sa môže ľahko poškodiť alebo stať nečitateľným a táto smola môže nastať alebo byť zistená práve vtedy, keď vám „padol“ disk.
• S oneskorením môžete zistiť, že ste niečo do nenávratna vyhodili alebo prepísali. Dávnejšie napaľované nosiče vás tak môžu zachrániť.
• Pri postupnom „zdochýnaní“ operačného systému a v snahe uskutočniť zálohu pred definitívnym pádom sa môžete dopracovať len do momentu, kedy zmažete prepisovateľné médium, pričom novú zálohu sa vám už nepodarí vykonať, takže prídete aj o zálohu.
• Viacero nosičov môžete rozmiestniť na viaceré miesta.

Poistenie sa pred najväčšími katastrofami

Predstavte si, že idete do extrému: vykonávate zálohu cyklickým napaľovaním na 10 prepisovateľných nosičov a zrazu, nešťastie, ktoré asi väčšinu ľudí nepostihne celý život: vyhorí vám dom/byt alebo hoci len práve izba, kde máte všetky nosiče uložené. Preto si zvážte či nie je vhodné mať jeden – dva nosiče umiestnené úplne mimo takéhoto pracoviska – doslova mimo vašej ulice.

Jednoduchší postup v prípade malého množstva dokumentov a čiastkových zálohovaní

Pokiaľ dokumenty, ktoré si ceníte, zaberajú maximálne niekoľko MB, môžete zálohovanie vykonávať aj tak, že skomprimovaný, prípadne aj zakryptovaný súbor si budete pravidelne posielať na svoj mailový účet, prípadne na viacero serverovo na sebe nezávislých účtov. Táto stratégia sa dá využiť najmä pri čiastkovom okamžitom zálohovaní, kedy prácu, ktorú ste práve skončili, si jednoducho pošlete na mail ako zálohu. Namiesto mailu môže poslúžiť aj USB kľúč. Všetko závisí od veľkosti údajov, dostupnosti internetu/USB kľúča, ale výrazne aj od stupňa diskrétnosti dokumentov.

Periodicita vykonávania zálohy

Ako často vykonávať zálohu, závisí od vašich priorít, miery a rozsahu tvorby a úprav a tiež od miery ohrozenia. Raz za dva týždne alebo raz za mesiac by nemalo človeka otravovať natoľko, aby mu to neprevážilo dobrý pocit vyplývajúci zo zabezpečenia svojich dát. Medzi veľkými zálohami môžete podľa potreby uskutočňovať čiastkové. Vtedy sa dá periodicita veľkých záloh zredukovať na ešte zriedkavejšie opakovania.

Ako sa k zálohovaniu postavíte, je vecou vašich hodnôt a voľby

Aký si vypestujete vzťah k pravidelnému zálohovaniu, je len na vás. Pred vznikom vzťahu je dobré si zodpovedať otázku: ako by mi bolo, keby mi zrazu zmizli všetky dáta v počítači? Pokiaľ vám zovrelo srdce a zálohy neuskutočňujete, zrejme si prečítate článok ešte raz. Ak sa len pousmejete a mávnete rukou, tak je zbytočné sa zálohou obťažovať.