V tomto článku si vysvetlíme filozofiu prístupu k selekcii nafotených obrázkov ako metódu predchádzania preplneniu disku „fotoodpadom“. Tiež spomeniem praktické tipy na vykonávanie bezpečnej zálohy.

Filozofické východisko pri selekcii nafotených snímok

Fotografie možno zaradiť medzi neverejné – súkromné dáta na našom počítači, ktoré dokážu zaberať dosť miesta na našom pevnom disku. Pri 6 megovom digitálnom fotoaparáte (dnes už zastaralý malý formát) má jedna snímka okolo 1,5 MB. Vďaka tomu, že takéto fotenie so sebou nenesie žiadne finančné náklady a vďaka obrovským kapacitám pamäťových kariet, si ľudia zvykli fotiť doslova ako diví. Nie je na tom nič zlé. Veď hodnotná snímka sa podarí len raz za čas a preto treba skúšať. Problém nastáva vtedy, ak všetok tento odpad máte tendenciu ukladať na disk.

Je dobré si uvedomiť, že jedna takáto snímka zaberá zhruba toľko ako polovica jedného mp3 súboru. Koľko fotiek má ale hodnotu ako jedna pieseň? Ak z každej foto akcie si prinesiete domov niekoľko stoviek snímok a tie si zálohujete všetky na disk, tak po niekoľkých desiatkach takýchto akcií budete potrebovať nový disk. Navyše, vo svojich fotografiách sa budete veľmi ťažko orientovať. Kým sa dostanete k hodnotnej fotografi, prejdete kopu odpadu. Pri počítačovej prezentácii svojich fotiek známym ich unudíte na smrť a pokazíte si povesť.

Ideálne je robiť rozsiahlu selekciu hneď, ako prvý krát prezeráte snímky cez monitor. Ak sa vám konkrétny záber javí ako hodnotný, spýtajte sa ešte takto: Má ozaj hodnotu, aby ma zaujal aj s odstupom času? Je táto snímka schopná zaujať iných? Mám ochotu zaplatiť za vytlačenie tejto snímky? Ani nie? Tak potom delete. Z 300 takto urobených snímok, napr. počas pobytu v prírode, sa dá hravo vyselektovať 50, niekedy aj len 5.

Mnoho sa dá zredukovať už len tým, keď vyhodíte zábery nespĺňajúce základné kritéria dobrej snímky: všetko neostré, rozmazané, zašumené, všetko so zlou kompozíciou aj po prípadnom orezaní, všetko prepálené v objekte… takéto snímky môžu byť pokojne vymazané do nenávratna.

Trochu komplikovanejšie to je pri fotení napr. rôznych pamätihodností a ešte komplikovanejšie to je pri fotení ľudí. Každá póza a každý výraz tváre je totiž posudzovaný čo do zaujatia veľmi relatívne. Pokiaľ ide o osoby, ktoré nemáte nafotené v požadovanej kvalite, tak je lepšie si ponechať snímku aj s nižšími nárokmi na kvalitu.

Zálohovanie fotografií mimo pevného disku začína vhodnou archiváciou

V článku o zálohovaní dát sme si vysvetlili, prečo je dobré uskutočňovať zálohu mimo disku. Vzhľadom na veľkosti jednotlivých nafotených zložiek je dobré mať na tento účel vyčlenené DVD nosiče a prípadne aj dve – tri prepisovateľné DVD.

Ako vhodná metóda poriadku medzi fotografiami spočíva v priebežnej selekcii vykonávanej pri nahrávaní fotiek na disk a ukladaní do systematicky vytváraných priečinkov. Pre každú foto akciu odporúčame zriadiť priečinok – zložku, ktorá obsahuje dátum v poradí rok-mesiac-deň/dni a za tým názov akcie, prípadne miesto alebo udalosť. Pre lepšiu kompatibilitu s inými počítačmi je lepšie sa vyvarovať diakritike v názvoch zložiek. Takto vytvorené zložky sú prehľadné a pri zoradení priečinkov podľa názvu sa vám automaticky zoradia chronologicky, v čom sa veľmi ľahko orientuje.

Tieto zložky jednotlivých akcií je dobré ukladať do ďalších veľkých zložiek podľa kapacity média, na ktoré uskutočňujeme trvalú zálohu. Napr. pri DVD je to spravidla tesne pod 4,7 GB. Keď sa priblíži k tejto hodnote, tak uskutočníme trvalú zálohu na neprepisovateľné DVD s čo najnižšou rýchlosťou. Pokiaľ nedôverujeme počítačom a sú nám cenné aj nedávno nahraté snímky, môžeme priebežne veľkú zložku zálohovať cyklicky na prepisovateľné DVD nosiče.

Do tejto nadzložky označenej, napr. ako „01 dvd“ už nesmieme viacej vkladať nové foto akcie, ale vytvoríme si novú zložku, napr. „02 dvd“. A takto donekonečna postupujeme. Názov zložky by mal sedieť aj s popísaním DVD média fixkou na to určenou.

Keďže DVD nosiče sú mladý formát a ich životnosť nie je otestovaná, ale naopak, je predpoklad ako pri CD nosičoch, že v horizonte niekoľkých rokov sa poškodia, tak pre pokojný spánok je dobré s odstupom rokov uskutočniť kópie na nové nosiče, prípadne na nové druhy nosičov, ktoré ešte len vzniknú.

Popísaná stratégia je najlepší kompromis medzi obetovaným časom a dosiahnutím dobrého prehľadu vo fotografiách aj po mnohých rokoch.

Pokiaľ vytvárate aj fotografie, ktoré nie sú viazané na nejakú akciu, ale čisto na obsah snímky, potom je praktické paralelne s popísaným spôsobom archivácie mať aj zložky pomenované kategoricky, napr. „Zvieratá“ alebo „Umelecké“ a pod. Najvydarenejšie zábery, ktorých nie sú tisíce, ale len desiatky, môžete mať skopírované v zložke na to určenej podľiehajúcom pravidelnej zálohe.