Interpunkcia je sústava príslušných grafických znakov (interpunkčných znamienok), ktoré sa používajú na členenie textu. V slovenčine sú nimi: bodka (.), výkričník (!), otáznik (?), čiarka (,), bodkočiarka (;), pomlčka (–), tri bodky (…), zátvorky (), dvojbodka (:), úvodzovky („“), lomka (/), spojovník (-) a apostrof ('). V tomto článku si poukážeme na častú chybu pri používaní nadbytočných medzier a tiež si vysvetlíme rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom a ich používanie.

Medzery pri interpunkcii

„Interpunkčné znamienka, ako sú bodka, výkričník, otáznik, čiarka, bodkočiarka, tri bodky, dvojbodka, píšu sa bezprostredne za slovom bez vynechania medzery a medzera sa vynecháva až za týmito interpunkčnými znamienkami. Úvodzovky a zátvorky sa píšu bez medzery nielen za výrazom, ktorý sa kladie medzi tieto interpunkčné znamienka, ale aj pred ním. Pomlčka sa píše s medzerami, spojovník sa píše bez medzier. Ak sa stretávajú dve interpunkčné znamienka, napr. výkričník a otáznik (!?), bodka za skratkou a čiarka (a pod., Varsik, B.:), píšu sa bez medzery“ (PSP, s. 92)

Možno na prvý pohľad zložitá poučka z Pravidiel slovenského pravopisu, ale ľahko si vysvetlíme jej logiku. Zrejme, každý sa na základnej škole dozvedel, že interpunkcia ako bodka, čiarka ako aj koncové úvodzovky, koncová zátvorka ap. nesmú byť na začiatku riadka. Iste si každý vie predstaviť, keby pri vete ukončenej bodkou sa tá bodka „pre nedostatok miesta“ objavila na začiatku nového riadka. Niečo neprípustné, všakže? :-) S perom v ruke to nikto nespraví, ale počítač nie je človek. Počítaču treba „povedať“, čo môže a čo nemôže rozdeliť. Povieme mu to tak, že interpunkciu naviažeme k danému slovu, akoby bola jeho súčasťou a tak nás nikdy nezradí tým, že by ju dal na začiatok riadka.

Veľmi častou chybou – dokonca aj vo vysokoškolských skriptách – bývajú navyše medzery medzi úvodzovkami a zátvorkami. Pri manipulácii s textom a jeho formátovaní sa tak môže ľahko stať, že začiatočné úvodzovky či úvodná zátvorka nám ostanú na konci riadka. Alebo koncové úvodzovky či koncová zátvorka nám skočia na začiatok riadka. Sú to vážne typografické chyby. Preto za úvodnými úvodzovkami a úvodnou zátvorkou nikdy nie je medzera a takisto medzera nesmie byť pred koncovými úvodzovkami a zátvorkou.

Úvodzovky sa pripájajú vždy tesne k výrazu alebo k vete uvedenej v úvodzovkách. Medzera sa nedáva za ľavé ani pred pravé úvodzovky.

Je dobré z gramatiky zdôrazniť, že koncové úvodzovky sa normálne píšu za interpunkciou. V prípadoch, v ktorých úvodzovky iba vymedzujú určitý výraz, sa interpunkcia pridáva až za ne a bez medzery. Napr.: Cítili sme sa tam „výborne“.

Rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom a ich používanie

Jednou z najčastejších typografických chýb je používanie spojovníka namiesto pomlčky a tiež nesprávne písanie spojovníka s medzerami. Dôvod je jednoduchý: pomlčka sa na klávesnici nenachádza. Klávesnica pozná iba spojovník.

Rozdiely medzi pomlčkou a spojovníkom sú dva:

1. pomlčka je širšia ako spojovník (neplatí pri proporciálnom fonte ako Courier New)
2. okolo pomlčky sú povinné medzery a okolo spojovníka medzery byť nesmú.

Keďže klávesnica pomlčku nepozná, dokážu ju generovať iba zložitejšie textové editory (v balíku Office, OpenOffice…). Či má ísť o spojovník alebo pomlčku, vedia zistiť jednoducho a to práve podľa medzier: ak sa okolo spojovníka nechá z oboch strán jedna medzera, program konvertuje spojovník na pomlčku. Vo všetkých ostatných prípadoch (bez medzier, dve medzery za spojovníkom alebo pred) necháva spojovník spojovníkom. Samozrejme, to všetko za predpokladu správneho nastavenia programovej aplikácie.

V textovom prejave je spojovník (-) zastúpený oveľa zriedkavejšie ako pomlčka. Zjednodušene vysvetlené spojovník spája:

• dve slová na vyjadrenie spolupatričnosti pôvodne samostatných slov;
  • spájanie slov: modro-biely (ale odtieň je modrobiely), národno-sociálny…
  • písanie viacslovných mien Cíger-Hronský;
  • bližšie vymedzenie miest: Poprad-Tatry, ale aj podivne vyzerajúce
    Bratislava-Záhorská Bystrica je typograficky správne;
• jednotlivé časti zložených slov vyjadrených číslicami a písmenami (napr.: 3-dielny, 4-percentný, 5-násobný…);
• iniciálovú skratku a príponu (v SĽUK-u, z TANAP-u…);
• delenie slov na konci riadka.

Ak je spojovník na konci riadka, musí sa zopakovať aj na začiatku nasledujúceho riadka bez medzery pred druhou časťou výrazu.

Pomlčka (–) sa používa oveľa častejšie, napr.:

• na určenie rozpätia: v rokoch 1903 – 1908, Na trase Bratislava – Brno – Praha;
• v matematike ako znamienko odčítania – mínus (podľa PSP, existuje ale na to aj osobitný znak);
• ako náhrada za sponové sloveso: Staroba – jeseň života, 1968 – rok bez nudy;
• pri oddeľovaní priamej reči jednej osoby od druhej;
• a v mnohých iných prípadoch.

Ak je pomlčka na konci riadka, na začiatku ďalšieho riadka sa už nepíše.

V českej typografii je zvykom a v iných zahraničných normách dokonca aj pravidlom písať napr. rozsah strán alebo rokov s pomlčkou, ale bez medzier, napr.: s. 154–156, roky 1939-45. Pri mnohociferných číslach alebo pri číslach s jednotkami sa okolo pomlčky dávajú medzery. V slovenskej typografii sa v praxi pomlčka bez medzier zvykne používať iba pri aplikovaní citačnej normy – pri uvádzaní rozsahu strán. V slovenských normách, korigujúcich typografické pravidlá, som sa však s povolením takýchto výnimiek, ako má česká typografia, nestretol.

Detaily o gramaticky správnom používaní spojovníka a pomlčky nájdete v Pravidlách slovenského pravopisu (2003) na stranách 108 – 114.

V typografii existuje niekoľko druhov pomlčiek. Líšia sa v šírke. Existuje napr. „en pomlčka“ (–), ale aj „em pomlčka“ (—). Názvy vyplývajú z toho, že sú spravidla široké ako písmeno „n“ a „m“. V slovenskej typografii sa používa v prvom rade „en pomlčka“ (–). Spomínané editory konvertujú spojovník práve na tento druh. „En pomlčka“ sa dá vygenerovať aj podržaním klávesa „ľavý alt“ a číselnou kombináciou 0150.