Správne uvedenie citovaných textov a parafrázovaných častí obsahov je jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich dôveryhodnosť vašich textových výtvorov. V tomto článku si vysvetlíme, ako by sa malo správne citovať a parafrázovať podľa platnej normy (ISO 690) a tiež mnohé špecifické rady pre prácu s internetom.

Trochu pojmológie od Kimličku

Citácia alebo citovanie je skrátené označenie citovaného zdroja (dokumentu). Slúži na spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom dokumente. Tento záznam je potom položkou v zozname bibliografických odkazov.

Citát je text doslovne prevzatý z citovaného dokumentu.

Citovaný dokument je ten, z ktorého niečo preberáme. Je to dokument, ktorý je zdrojom informácií pre nás. Môže to byť kniha, článok v časopise, encyklopédia, slovník, rozhlasový alebo televízny dokument, film, osobná komunikácia (rozhovor), elektronická správa (e-mail), CD-ROM, elektronický časopis alebo zborník, www stránka a pod.

Zoznam bibliografických odkazov je súpis bibliografických odkazov usporiadaný abecedne alebo podľa poradových čísel ich citovania.

Praktická realizácia

Zmysel odvolávania sa na zdroj spočíva v tom, aby čitateľ získal priame údaje o zdrojoch, na ktoré sa práca odvoláva a mohol sa k nim ľahšie dostať a údaje si buď verifikovať alebo rozšíriť. Zaužívaný štandard je na konci článku, resp. rozsiahlejšej práce uviesť zoznam použitých prameňov, čo sa zvykne označovať rôzne, napr. Zoznam bibliografických odkazov. Prejdime rovno k veci. Najčastejšie pramene, ktoré využívame, tvoria knihy, časopisy a stále rozširovanejšie internetové zdroje.

Na konci každej práce by mal byť zoznam týchto zdrojov. Uveďme si teda príklady.

Pre knihu to vyzerá napr. takto:

ONDREJKOVIČ, Peter. 2002. Globalizácia a individualizácia mládeže. Bratislava : SAV, 2002. 134 s. ISBN 80-224-0689-9.

A teraz pekne po poriadku.
Takže ako prvé je priezvisko autora veľkými písmenami, za tým nasleduje čiarka a medzera. Potom ide meno autora, ktoré je už malými písmenami a dokonca môže byť skrátené na začiatočné písmeno. Pokiaľ sú dvaja alebo traja autori, uvedú sa tak, že medzi nich sa vloží pomlčka, príklad: INGVERSEN, P. – WILLET, P. Pokiaľ sú viacerí ako traja autori, vymenujú sa maximálne traja a za tým sa uvedie skratka et. al. Za bodkou nasleduje medzera.
Rok vydania, bodka a medzera.
Potom celý názov práce, ktorý je lepšie uvádzať šikmým písmom (kurzívou). V prípade, ak má názov podnázov, ten sa oddeľuje dvojbodkou, pričom okolo nej sú medzery, napr. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník Za názvom práce bodka a medzera.
Nasleduje miesto vydania, medzera, dvojbodka, názov vydavateľstva, čiarka, medzera a znovu rok vydania. Bodka a medzera.
Počet strán knihy číslom, medzera a skrátene „strán“, čiže s.
Na záver ISBN číslo ukončené bodkou.

Citovanie internetových zdrojov

Veľmi zanedbanou oblasťou je správne citovanie internetových zdrojov. Na webe je zaužívaná zjednodušená technika, ktorá spočíva v aktívnych slovách častí textov (tzv. anchory), ktoré odkazujú priamo na internetový zdroj. Táto technika ale primárne slúži na odkázanie pre viac informácií. Je to pohodlné a prehľadné pre obe strany – ako tvorcu, tak aj čitateľa. Problém nastáva, ak sa daný text vytlačí – z toho sa nedá vyčítať nič.

Správne odkazovanie na internetový zdroj sa v stupni komplikovanosti veľmi nelíši od toho knižného.

BRONDOŠOVÁ, Jana – LICHNEROVÁ, Tatiana. Ako si zabezpečiť slušnú budúcnosť. In Trend [online]. 16. 9. 2005 [cit. 2007-05-12]. Dostupné na internete: <http://financie.etrend.sk/54940/moj-dochodok/ako-si-zabezpecit- slusnu-buducnost>

Ako vidno z uvedeného, citovanie internetovej stránky nespočíva len v uvedení odkazu na ňu. Keďže obsah internetu sa dynamicky mení a vyvíja, veci, ktoré boli pod istým odkazom dostupné včera, nemusia byť aj zajtra. Preto je veľmi dôležité uvádzať deň citovania. Okrem toho si treba uvedomiť, že jednou z hlavných podstát citovania a parafrázovania je dodržanie autorského zákona, takže citovaný a parafrázovaný text treba v prvom rade priradiť konkrétnemu menu a nie webovej adrese.

Čas od času sa možno stretnúť s tým, že niekto ako zdroj uvedie: „internet“. Je to rovnaký nezmysel, akoby povedal: „kniha“ alebo „časopis“. Podobne humorne znie, keď niekto uvedie ako zdroj „Google“. Google je vyhľadávač informácií (zdrojov) a nie zdroj samotný.

Častejšou chybou ale je aj nesprávne uvedenie odkazu. Napr. odvolať sa na konkrétne webové sídlo – spravidla názov domény, nie je dostatočné. Treba skopírovať vždy celú adresu článku, ktorú vidíme v prehliadači. Pokiaľ sa nám zobrazuje stále len názov domény, znamená to, že stránka je robená zastaralou technológiou cez rámce. Vtedy treba na odkaz, z ktorého sa k danému textu, pdf a pod. dostávame, kliknúť naň pravým tlačítkom myši a zvoliť „zobraziť na novej karte“ alebo na „novom okne“. Takto by sa nám mal zobraziť celý link, ktorý potrebujeme umiestniť do svojho zoznamu bibliografických odkazov.

Za spomenutie stojí aj neprimerané prisúdenie kredibility a relevantnosti internetovej encyklopédii WikiPedia.org. Obsahuje síce väčšinou len kvalitné a korektné informácie, ale pre akademické kruhy sú väčšinou bezcenné, keďže majú spravidla anonymného autora a obsah jednotlivých stránok sa môže dynamicky meniť a tiež dočasne uživateľmi sabotovať. Treba sa vždy snažiť dopátrať primárnych zdrojov a na ne sa odvolávať.

Techniky citovania

Existujú 3 techniky citovania, pričom pre internetové stránky sú použiteľné len dve:

• metóda číselných odkazov: táto metóda spočíva v tom, že za citovanými časťami umiestňujeme číselný odkaz (buď v podobe horného indexu, alebo v zátvorke, ideálne v hranatej). Je využiteľná najmä pri fixných textoch, napr. prekladoch alebo prepisoch historických článkov. Na texty, u ktorých je predpoklad, že sa budú editovať, to neodporúčame.
• metóda prvého údaja a dátumu: táto metóda je veľmi vhodná pre texty na internete. Spočíva v tom, že za citátom zakončenom úvodzovkami sa do zátvorky vsunie priezvisko autora (ak je neznámy, tak začiatok názvu práce), rok vydania, a číslo citovanej strany. Pokiaľ ide o parafrázu, číslo strany sa spravidla neudáva. Ak spomíname viaceré diela jedného autora vydané v rovnakom roku, potom za rokom pridávame malé písmeno a, b, c, d... a v zozname bibliografických odkazov to musí byť potom taktiež správne priradené.

Príklad aplikácie metódy prvého údaja a dátumu:

„Dôležitou úlohou v životnom štýle mladého človeka zohráva aktívny športový pohyb. Väčšina mladých ľudí (45,1 %) sa venuje aktívnemu športu príležitostne, 24,9 % pravidelne a 30,0 % skúmaných ľudí uviedlo, že sa aktívnemu športu nevenuje vôbec“ (Bieliková, 2000, s. 14).

Existuje ale ešte aj takýto spôsob:

Podľa Bielikovej (2000, s. 14) „dôležitou úlohou v životnom štýle mladého človeka zohráva aktívny športový pohyb. Väčšina mladých ľudí (45,1 %) sa venuje aktívnemu športu príležitostne, 24,9 % pravidelne a 30,0 % skúmaných ľudí uviedlo, že sa aktívnemu športu nevenuje vôbec.“

A v zozname bibliografických odkazov potom bude uvedené celé znenie ako to vidíme pre ilustráciu naspodu článku.

Rozdiel medzi citáciou a parafrázou je ten, že citácia je text doslovne prevzatý, musí byť ohraničený úvodzovkami a mal by v prípade tlačovín odkazovať na presnú stranu, pričom parafráza je preformulovaný obsah parafrázovaného textu, nie je v úvodzovkách a spravidla sa neodvoláva na presnú stranu, ale len konkrétneho autora a dielo.

Citovanie zákonov a paragrafov

Pri citovaní časti znenia niktorých právnych noriem treba dodržať tiež isté zásady. Značka paragrafu (§) sa používa len v spojení s číslom, v opačnom prípade sa nahrádza slovom. Značka „§“ sa píše s medzerou z ľavej i pravej strany. V praxi citovanie časti zákona vyzerá nejako takto:

Podľa § 185 ods. 2 písm. b) zákona č. 314/2000 Z. z. o… alebo V zmysle 8. § Trestného zákona…, ale Z toho paragrafu možno vyvodiť…

Záver

Detailné rozobratie korektného uvádzania zdrojov je príliš komplikované, aby mohlo byť precízne rozobraté v takomto krátkom článku. Pre písanie záverečných prác od úrovne diplomoviek vyššie preto odporúčame preštudovať: KIMLIČKA, Štefan. Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava : Stimul, 2002. 82 s. ISBN 80-88982-57-X.

S touto témou je príbuzný aj Autorský zákon a Tlačový zákon. Pre serióznejšie vedomosti je dobré poznať aj tieto právne normy.

Zoznam bibliografických odkazov

BIELIKOVÁ, M. – PÉTIOVÁ, M. 2000. Životný štýl mládeže v Slovenskej republike. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2000. 36 s. ISBN 80-7098-244-6.

KIMLIČKA, Š. Príklady citovania podľa ISO 690 a ISO 690-2. [cit. 2008-04-10]. Dostupné na internete: <http://www.staryweb.fphil.uniba.sk/~kkvi/citovanie-KKIV.pdf> Bratislava : Katedra knižničnej a informačnej vedy FiFUK, 2004. 36 s.