hlavička malá

Expozičná rovnica

ukážka hĺbky ostrosti, clonového číslaPri fotografovaní sa málokedy stretávame s ideálnymi svetelnými podmienkami. Väčšinou trpíme buď nedostatkom svetla alebo naopak jeho prebytkom. Zložitejšie to je pri nedostatku svetla.

Pre zhotovovanie kvalitných snímok je nevyhnutné porozumieť expozičnej rovnici. Tá sa skladá z troch parametrov: expozičný čas, otvorenosť clony a citlivosť snímača.

Expozičný čas

Predstavuje dobu (čas), počas ktorej je snímač fotoaparátu vystavený pôsobeniu daného obrazu, čiže dopadaniu odrazených lúčov svetla. Spravidla to býva od 1/4000 sekundy až po niekoľko hodín. Pri fotografovaní väčšinou potrebujeme expozičný čas mať čo najkratší (maximálne cca 1/250 s.) z dvoch dôvodov: 1. trasú sa nám ruky, 2. objekt fotenia sa hýbe. Obe veci spôsobujú pri dlhších expozičných časoch rozmazanú fotografiu. Občas to ale, samozrejme, môže byť tvorivý zámer.

zachytenie pohybu na bicykli

Aj napriek relatívne krátkemu času (1/100 s) je cesta počas jazdy rozmazaná pohybom.

Otvorenosť clony

Clonu si môžeme predstaviť ako otvor, cez ktorý prechádza svetlo k snímaču. Veľkosť priemeru vstupného otvoru v porovnaní s ohniskovou vzdialenosťou objektívu sa nazýva clonové číslo. napr. F 2,8 až F 40. Čím je clona otvorenejšia (clonové číslo je menšie), tým viac svetla prenikne k snímaču a teda je možné skrátiť expozičný čas.

Otvorenosť clony má ale aj vplyv na hĺbku ostrosti snímky. Hĺbka ostrosti je oblasť pred aj za rovinou zaostreného predmetu, v ktorej sa predmety stále javia ako ostré. Čím je otvor menší, tým sú lúče dopadajúceho svetla zo zachytávaného objektu užšie – obraz je na výslednej snímke ostrejší a naopak. S vyšším clonovým číslom sa clona uzatvára a rastie hĺbka ostrosti. Clonové číslo teda nastavujeme podľa tvorivého zámeru a zároveň podľa možností narábať s expozičným časom.

ukážka clony ukážka clony ukážka clony

Prvá a druhá fotografia sú nasnímané pri nízkom clonovom čísle (F 4,8 a F 5), jedna zaostrená na prstový rámik a druhá na pozadie v ňom. Vzdialenosť je tak veľká, že pri prvej fotografii ani nemožno vnímať obsah pozadia – ten prezrádza až druhá fotografia. Tretia fotografia je nasnímaná s vysokým clonovým číslom (F 22), na nej možno identifikovať aj popredie aj pozadie.

Citlivosť snímača

Snímač fotoaparátu je elekronická súčiastka, prakticky tá najdôležitejšia z celého procesu – spolu s dátovou kartou nahrádza klasický film. Citlivosť snímača znamená len toľko, ako je snímač citlivý na svetlo. Čím je snímač citlivejší, tým viac svetla zachytí, z čoho vyplýva možnosť skrátiť expozičný čas, resp. uzavrieť clonu. Citlivosť snímača sa vyjadruje v hodnotách ISO, napr. ISO 80 až ISO 3200.

Snažíme sa citlivosť snímača držať na najnižších hodnotách, napr. 100, 200, maximálne 400. Zvýšená citlivosť totiž spôsobuje zvýšený výkon snímača a ten vyvoláva prehrievanie obvodov v snímači, z čoho vzniká nežiadúci jav – šum. Snímky sú tak akési spotvorené – zrnité. Ozaj len výnimočne býva šum tvorivým zámerom. Prehrievanie obvodov snímača a teda šum vzniká aj pri dlhšom pôsobení výkonu na snímač, čiže pri dlhších expozičných časoch. Šumenie ako jav sa znižuje, pokiaľ je snímač rozmerovo väčší (väčšinou v digitálnych zrkadlovkách), ale tiež s jeho kvalitou, čiže vzrastajúcou cenou fotoaparátu.

ukážka nízkej hodnoty ISO ukážka vysokej hodnoty ISO

Prvá fotografia je nasnímaná pri nízkej hodnote citlivosti (ISO 80), druhá pri hodnote citlivosti ISO 1600. Keďže fotoaparát je drobný kompakt (Canon IXUS 85 IS), šum je evidentný. Zvýšená citlivosť umožnila v expozičnej rovnici adekvátne skrátiť expozičný čas.

Na šum, teda vysokú hodnotu ISO, si treba dávať zvlášť pozor, lebo šum nevynikne na displeji fotoaparátu ani po zväčšení. Vidíme ho až v počítači, resp. na papieri a to už je neskoro.

Zhrnutie

Výslednú snímku ovplyvňuje predovšetkým nastavenie týchto troch parametrov. Zachytené svetlo = expozičný čas × otvorenosť clony × citlivosť snímača. Fotoaparát si ich nastavuje automaticky podľa vlastného vyhodnotenia, avšak pre tvorivú snímku je dobré do týchto parametrov vstupovať a meniť ich manuálne. Pokiaľ chceme ostro zachytiť pohyblivý objekt pri horších svetelných podmienkach (a zároveň nemožno použiť blesk), musíme nastaviť na pevno expozičný čas, napr. na 1/250 s. a menej, clonu otvoriť na maximum a pokiaľ je stále snímka veľmi tmavá, tak musíme zvyšovať hodnotu ISO (citlivosť snímača). Je teda jasné, že sa nedá odfotiť všetko za akýchkoľvek svetelných a technických podmienok.

Zdieľať