Získanie vhodnej domény (niečo.sk) je primárnou úlohou

Podrobnosti

Kategória: Internetový marketing

Publikované: 05. 04. 2008

Aktualizované: 16. 07. 2017

Autor: Jozef Jurík

Budovanie webového sídla – internetovej stránky – začína výberom vhodnej domény. V tomto článku si vysvetlíme, čo sú internetové domény, ako sa delia, čo stoja, ale najmä filozofiu marketingového prístupu, ktorý pomôže vybrať pre vás ten najvhodnejší doménový názov.

Internetová doména je súbor znakov, ktorý tvorí adresu internetovej stránky, napr. tvorim.net alebo www.itnews.sk či youtube.com. Menované príklady sú domény II. triedy – kedy sa volia znaky pred národnou alebo nadnárodnou koncovkou. Národné koncovky sú napr. .sk, .cz, .at ap. Nadnárodné koncovky sú napr. .com, .org, .net, .info ap.

Časté sú aj domény III. triedy, využívané spravidla zdarma, kde si volíte znaky pred niečo.tld – napr. tretia-svetova.host.sk, jozefjurik.1000web.com a pod. Tieto domény sa ťažšie zapamätávajú, navyše propagujú firmu svojho hostingu a väčšinou stránka na nich umiestnená obsahuje povinne reklamné prvky tretích strán. Domény III. triedy sú pre subjekty obchodného zamerania úplne nevhodné. Ich jedinou výhodou je, že sú spravidla aj spolu s hostingom zdarma.

Rovnako ako pri logu, aj tu platí vstúpiť do trhovej hry s kvalitou, ktorá sa nebude meniť. Základným atribútom vašej internetovej stránky je práve jej adresa. Túto adresu uvádzate na všetkých reklamných a prezentačných materiáloch, ale najmä internetová stránka si buduje svoju pozíciu vo vyhľadávačoch, svoju relevantnosť, svoje odkazy z iných stránok, svoj PageRank ap., pričom to všetko je priamo naviazané na adresu, takže je ideálne, ak sa počas fungovania webu nemení.

Kúpa domény je lepšia pred založením firmy

Niektoré názvy domén sú lukratívnejšie ako iné. Napr. info.sk má väčší potenciál stať sa navštevovaným webom ako napr. chapryzfutzma.com. Existuje mnoho „doménových špekulantov“, ktorí skupujú a držia lukratívne doménové adresy a čakajú, kedy o ne niekto prejaví záujem, aby im ich mohli s vysokým ziskom predať.

Prezieravejšie je preto mať kúpenú doménu už pred založením firmy, resp. aj názov firmy voliť s ohľadom na možnosti trhu s doménami. Ak by sme uvažovali o založení firmy napr. MORMON a domény mormon.sk, mormon.com, mormon.eu ap. by už boli obsadené, môžeme sa pokúsiť jednu z kúpených domén získať alebo vymyslieť alternatívny názov pre doménovú adresu, napr. mormonsro.sk. Alternatívny názov adresy je však ťažší na zapamätanie a názov našej firmy by mohol evokovať adresu, ktorá patrí niekomu inému, v horšom prípade priamo konkurencii. Pokiaľ nevieme získať už kúpenú doménu, je lepšie vymyslieť iný názov pre vznikajúcu firmu.

Všeobecný alebo vlastný názov domény?

Hoci všeobecné názvy domén rôznych činností sú už takmer všetky skúpené, netreba zúfať, lebo z hľadiska marketingu je vhodnejšie budovať firmu na brandingu – vlastnej značke a nie na všeobecnosti, aj keby sme zrovna disponovali dočasným monopolom. Ťažko si predstaviť, že by napr. firma Adidas mala internetovú adresu sneakers.com a pre slovenský trh tenisky.sk.

V každom prípade, ak sme majiteľom všeobecného názvu, je to len plus. No v tomto prípade je lepšie doménu so všeobecným názvom presmerovať na doménu s obchodným názvom a na nej stavať svoju prezentáciu.

So spojovníkom alebo bez?

Názov subjektu sa neraz skladá z dvoch, prípadne viacerých slov. Čím viac znakov, tým je väčšia pravdepodobnosť, že doména bude voľná. No keď je obchodná značka viacslovná, vzniká dilema, či zakúpiť doménu so slovami uvádzanými dovedna alebo so spojovníkom, keďže internetová adresa nesmie obsahovať medzeru. Načrtneme výhody a nevýhody oboch variant:

• Pre menej skúsených užívateľov počítačov môže byť najmä na cudzej klávesnici problém nájsť spojovník – ten je totiž inde na slovenskej a inde na anglickej klávesnici.
• Vizuálne štandardné url (internetová adresa) bez spojovníka vyznieva ako jedno slovo (napr. razdvatri.sk) a preto, najmä pri cudzojazyčných názvoch sa ťažšie číta, zapamätáva a reprodukuje. V prezentačných materiáloch môžeme slová z domény uvádzať veľkým začiatočným písmenom, napr. www.RazDvaTri.com, čo pôsobí prehľadnejšie. Vo výsledkoch vyhľadávačov a vo väčšine internetových katalógov to však bude vždy s malými písmenami. U subjektov s troj a viacslovným menom sa názov domény tvorí formou skratky – začiatočné písmená mena, avšak trojznakové až päťznakové skratky sú skoro všetky skúpené.

Z uvedeného je zrejmé, že oba prístupy majú svoje klady aj zápory. Možno odporučiť, aby stránky, ktorých stratégiou je častý návrat a to priamym zápisom do prehliadača, mali len jednoslovný názov domény a ten plne súvisel aj s názvom stránky, a tiež, aby názov domény tvoril nosnú časť loga. Pokiaľ ide o firmu, ktorá z väčšej časti svoju činnosť stavia na webe, potom je vhodné, ak logo aj priamo obsahuje názov domény.

Fonetickosť je len plus

Internetová adresa neobsahuje diakritiku – mäkčene, dĺžne – a spájaním slov môžu vzniknúť nové významy a z toho neželané asociácie.

Pri doménovom názve je vhodné, pokiaľ je fonetický. Fínska strešná krytina Ruukki má na Slovensku doménu ruukki.sk. Pre správnu reprodukciu názvu je to nutné hláskovať. Preto je dobré, ak sa názov domény píše tak, ako sa počuje.

Národná alebo nadnárodná doména?

Národná doména v slovenskom priestore znamená, že názov stránky má koncovku .sk. Stránky môžu mať aj nadnárodnú koncovku, najčastejšie: .com, .eu, .org, .net, .info. Je dobré spomenúť, že pokiaľ konkrétny subjekt neplánuje vo svojom pôsobení prekračovať výrazne hranice Slovenska, tak je vhodné mať národnú doménu .sk, pokiaľ je voľná.

V prípade pôsobenia v širšom geografickom kontexte je pre obchodnú spoločnosť vhodná koncovka .com (asociujúca výraz company), v prípade organizácie je dobrá koncovka .org. Ak má web prinášať informácie, tak sa tu ponúka .info alebo .net.

Ceny domén a hostingu

Ceny domén sú v zásade stabilné. Kupujú sa spravidla na rok dopredu. Domény s koncovkou .sk sa pohybujú okolo 15 € na rok. Nadnárodné domény ako .com, .org, .net, .ap. sú lacnejšie – okolo 11 € na rok. Hosting znamená serverový priestor, kde je webová stránka uložená. Tiež sa zvykne kupovať na obdobie jedného roka a platiť zároveň spolu s doménou. Minimálne ceny hostingových programov sa pohybujú od cca 6 € na rok.